Kniha spomienok

S mamou sme sa včera pozerali na staré fotky. Možno tak trochu z nostalgie, aby sme si zaspomínali na našich príbuzných. Blíži sa totiž výročie smrti našej babičky, bude to už takmer rok, čo zomrela. Bola už veľa chorá a väčšinou len pospávala. Na konci januára ju postihla mozgová mŕtvica, ktorá už bola jej posledná. Splnilo sa jej prianie a ona zomrela doma. To jediné nás môže tešiť.

Chcem spoznať celý svet

Na niektorých fotkách bol náš strýko, ktorý sa nikdy neoženil. Jeho jedinou láskou bolo cestovanie, ktorému venoval väčšinu času. Samozrejme mal aj rad žien, ale žiadna známosť mu nikdy nevydržala na dlho. Žiadne z nich nič nesľuboval, len spolu strávili trochu času. Posielal mojej mamičke pohľadnice z ciest. Väčšinou vyrazil len s trochou peňazí a batohom na chrbte. Buď spal pod širákom, alebo sa ubytoval niekde na ubytovni, kde boli rozkladacie postele vždy k dispozícii. Sám vždy hovoril, že spať bude až raz v hrobe, teraz je potrebné hlavne žiť. Vtedy to boli naozaj postele nie príliš pohodlné, dnes už zoženiete ďaleko lepšie varianty, na ktorých sa aj vyspíte a budete sa cítiť oddýchnutí.

Kniha spomienok
4.1 (81.36%)59